Užívateľ: neprihlásený    Prihlásiť   Zaregistrovať sa
Bratislava Londýn Sobota 16.11.2019. Meniny má Agnesa. Poslať pohľadnicu
VYHĽADAŤ  
Lacné ubytovanie v Londýne - lacnejšie to už nejde. House Share ubytovanie od 175 libier na mesiac.
Chat Zoznam blogov Pridaj blog

História

O prvých obyvate?och Britských ostrovov sa toho nevie ve?a. Zachovalo sa po nich však viacero zaujímavých pamiatok, napríklad známy Stonehenge.

Prví Kelti sem pravdepodobne dorazili okolo 8. storo?ia p.n.l., no už v 1. storo?í p.n.l. ich invázie Rimanov a neskôr germánskych kme?ov zatla?ili do oblastí dnešného Walesu, Škótska a Írska, kde sa ich kultúra zna?ne zachovala až dodnes. Rimania na ostrovoch panovali takmer 400 rokov. Obohatili jazyk o viacero slov a miestnych názvov a cesty, ktoré kedysi postavili, sa používajú dodnes.

V polovici 5. storo?ia sem vpadli tri germánske kmene – Anglovia, Sasi a Júti. Práve po Angloch, ktorí zabrali najvä?šiu ?as? ostrova, vzniklo pomenovanie Anglicko. Od 8. storo?ia sa museli bráni? nájazdom škandinávskych kme?ov Dánov a Vikingov, ktorým sa podarilo doby? niektoré ?asti ostrova a usadi? sa tu.

Po?as vlády Anglo-Sasov bola krajina rozdelená na sedem krá?ovstiev – Wessex, Sussex, Essex, Kent, Východná Anglia, Northumbria a Mercia. Krá?ovstvá po prvýkrát zjednotil wessex-ský krá? Ecgbert (829), ktorý sa považuje za prvého anglického krá?a. Významná bola vláda jeho vnuka Alfreda Ve?kého, ktorý uzavrel so škandinávskymi kme?mi významnú dohodu o rozdelení územia na saskú ?as? a dánsku ?as?.

Na za?iatku 11. storo?ia sa celé územie dostalo pod nadvládu dánskeho krá?a Canuta, jeho potomkovia však krajinu pohromade neudržali a v roku 1042 sa k moci opä? dostali saskí králi. Ke? v roku 1066 zomrel vtedajší vládca Edward (the Confessor), napadol normandský vojvoda Viliam (tvrdiac, že mu Edward s?úbil trón) krajinu a v bitke pri Hastings porazil novovymenovaného krá?a Harolda.

Od tohto momentu je známy ako Viliam Dobyvate? (William the Conqueror). Norman?ania na ostrovy doniesli francúzsky jazyk i feudalizmus a pôvodní obyvatelia sa podrobili normandskej š?achte. Dôležitým momentom bol rok 1512, kedy bola prijatá tzv. Magna Carta Libertatum, ktorá obmedzila absolútnu moc panovníka v prospech barónov, a ?asto sa považuje za základný kame? demokratických práv.

Z ?alších udalostí je potrebné spomenú? Storo?nú vojnu s Francúzskom, kde bola Británia porazená, alebo Vojnu ruží, boj dynastií (Yorkovcov a Lancasterovcov) o anglickú korunu. Nástup Henricha VII. ozna?uje za?iatok nového historického obdobia, kedy došlo k obratu v dejinách krajiny.

Zatia? ?o v Stredoveku bola Británia malou bezvýznamnou krajinou, v 15. a 16. storo?í sa z nej stala jedna z najvä?ších svetových mocností. Pomohli tomu zámorské objavy, rozvoj priemyslu a obchodu, nová sociálna trieda - buržoázia ako aj Reformácia, ktorá zbavila Anglicko brzdiaceho vplyvu katolíckej cirkvi.

Pod Reformáciu sa podpísal Henrich VIII., ktorý sa odlú?il od rímskej katolíckej cirkvi, pretože mu Pápež nepovolil rozvod. Založil tak anglikánsku cirkev a skonfiškoval pôdu katolíckej cirkvi, ?o posilnilo jeho vplyv a zvýšilo jeho príjmy.

Jeho dcéra Alžbeta I. bola mimoriadne ob?úbenou panovní?kou. Podporovala obchod a obchodníkov a na oplátku obchodníci podporovali monarchiu. Za jej vlády porazili Angli?ania dovtedy neporazite?nú španielsku armádu a stali sa tak jednou z vedúcich námorných mocností. V 16. a 17. storo?í získala Británia mnoho kolónií najmä v Amerike.

Po Alžbete nastúpil na trón škótsky krá? Jakub I. z rodu Stuartovcov. On ani jeho nasledovníci si však neuvedomili zna?ný politický vplyv bohatých obchodníkov a buržoázie, ktorí ovplyvnili nasledujúce udalosti. V roku 1640 vypukla v krajine ob?ianska vojna, kde sa proti sebe postavili „royalisti“ podporujúci monarchiu a „puritáni“, teda najmä obchodníci, remeselníci a nižšia š?achta. Vodcom radikálnejšieho krídla puritánov sa stal Oliver Cromwell, ktorý porazil krá?a a vyhlásil republiku nazývanú Commonwealth.

Cromwell sa postavil na ?elo republiky a nastolil vojenskú diktatúru. Po jeho smrti bola však obnovená monarchia, avšak od teraz boli anglickí králi závislí od parlamentu a nemohli bez neho vládnu?. V roku 1686 nastúpil na trón krá? Jakub II., ktorý chcel znova nastoli? absolutizmus a obnovi? moc katolíckej cirkvi, no ?lenovia parlamentu ho zbavili moci a ponúkli korunu Viliamovi Oranžskému (William of Orange) a jeho manželke.

Schválené boli ?alšie dokumenty, ktoré obmedzili moc krá?a a zvýšili moc parlamentu. V nasledujúcom období sa Británia stala vedúcou obchodnou mocnos?ou a na?alej rozširovala svoje impérium po ví?azných bojoch s Francúzskom.

Koncom 17. a po?as 18. storo?ia sa tiež zaviedol systém dvoch politických strán a kabinet sa postupne stával najdôležitejším orgánom britskej vlády, pri?om výkonná moc sa z rúk krá?a dostala do rúk ministerského predsedu.

Nasledovalo obdobie priemyselnej revolúcie (od polovice 18. do polovice 19. storo?ia), kedy bola Británia dôležitou priemyselnou mocnos?ou. Britské námorníctvo bolo najvä?šie na svete, Británii plynulo bohatstvo z kolónií, ktoré sa tiež stali dôležitým odbytiskom britského tovaru.

V Lancashire vznikli prvé továrne na svete, nasledoval pokrok v strojárstve ?i po?nohospodárstve. Rapídne vzrástol po?et obyvate?ov v mestách, ?ím vznikla po?etná robotnícka trieda.

Po?as vlády krá?ovnej Viktórie (1837-1901) sa Británia stala najsilnejšou svetovou mocnos?ou, krajinou s najvä?šou priemyselnou, obchodnou a námornou silou a obrovským koloniálnym impériom. (Vo vrcholnom období jej patrila viac než jedna štvrtina zemského povrchu!) Jej moc však postupne slabla, a to najmä v konkurencii s USA a Nemeckom. Bolo to tiež obdobie ve?kých sociálnych nerovností s obrovskými rozdielmi medzi vyššou triedou a chudobnými robotníkmi.

V porovnaní s konkurenciou bol britský priemysel však už v mnohých oh?adoch zastaraný a menej efektívny. Preto tu v osemdesiatych rokoch 19. storo?ia došlo k ekonomickej kríze, ktorá sa v 20. storo?í ?alej prehlbovala. Krajina prestala by? priemyselnou jednotkou, i ke? bola stále významnou námornou a koloniálnou mocnos?ou.

V Prvej svetovej vojne sa Británia spojila s Francúzskom a Ruskom, vojna ju však finan?ne ve?mi oslabila. V období pred Druhou svetovou vojnou sa odmietla spoji? s Ruskom a vytvori? tak protifašistický zväzok, zvolila radšej politiku zmierenia, ktorej typickým predstavite?om bol predseda vlády Neville Chamberlain.

Medzivojnové obdobie tiež charakterizujú ve?ké zmeny v spolo?nosti, ktoré boli doslova reakciou proti viktoriánskej prudérnosti a pokrytectvu. Británia pokra?ovala v umiernenosti aj po?as prvej fázy Druhej svetovej vojny, no situácia sa zmenila, ke? Chamberlaina nahradil energickejší Winston Churchill. Naj?ažším obdobím pre krajinu boli roky 1940 až 1941, kedy bojovala proti Nemecku sama, no naš?astie sa Hitlerovi nepodarilo Britániu napadnú?.

Po vojne došlo na celom svete k výrazným zmenám. Pre Britániu to znamenalo rozpad koloniálnej ríše ale aj vysokú infláciu. Vä?šina bývalých britských kolónií je dnes združená v Commonwealthe, na ?ele ktorého stojí anglická krá?ovná. V roku 1949 sa stala ?lenom NATO (je jedným zo zakladajúcich ?lenov) a posilnili sa britsko-americké vz?ahy, v roku 1993 vstúpila do Európskej Únie. Zatia? sa však rozhodla nevstúpi? do Ekonomickej a menovej únie. Je tiež jedným z piatich stálych ?lenov Bezpe?nostnej rady Spojených národov.

Na záver ešte nie?o o formovaní zloženia štátu tak, ako ho poznáme dnes: Wales sa formálne pridal k Anglickému krá?ovstvu v roku 1536, Írsko v roku 1541. V roku 1603 bola vytvorená personálna únia Anglicka a Škótska - ke?že Alžbeta I. nezanechala následníka trónu, škótsky krá? Jakub VI. sa stal anglickým krá?om Jakubom I. V roku 1707 vznikla spojením týchto dvoch území formálne Ve?ká Británia.

V roku 1801 bolo k nim pripojené Írsko a vzniklo Spojené krá?ovstvo Ve?kej Británie a Írska. V Írsku však po Prvej svetovej vojne došlo k národnooslobodzovacím bojom a v roku 1921 bol vyhlásený Slobodný írsky štát. Šes? severných grófstiev však odmietlo spojenie s Írskom a ostali sú?as?ou Spojeného krá?ovstva. Od tejto doby trvá v Írsku konflikt medzi protestantmi a katolíkmi, konflikt o spojení s Britániou alebo nie.

V roku 1999 bol ustanovený Škótsky parlament, Waleský národný snem (National Assembly for Wales) a snem Severného Írska (Northern Ireland Assembly). Posledný spomínaný je však do?asne zrušený kvôli nezhodám v procese zmierovania.


Live Chat


Načítavam príspevky.

Zobraziť chat
Úvodná stránka Mapa stránok Vytlačiť stránku Copyright © 2006 Soyamedia s.r.o. Všetky práva vyhradené.
Ste 551481 návštevník od 1.10.2006.